ĎAKUJEME VÁM ZA VÁŠ ZÁUJEM. TEŠÍME SA NA VŠETKY
ĎALŠIE PRÍSPEVKY, KTORÉ NÁM ZAŠLETE. UVEREJŇUJEME ICH V PODOBE V AKEJ
DOŠLI. ZÁROVEŇ SA OSPRAVEDLŇUJEME VŠETKÝM, KTORÝCH PRÍSPEVKY NIE SÚ UVEREJNENÉ.
DOŠLO K TECHNICKÉMU ZLYHANIU. V PRÍPADE ZÁUJMU NÁM, PROSÍM, ZAŠLITE VAŠE PRÍSPEVKY OPAKOVANE.
Lucia Trulíková, 7.A,
ZŠ Tribečská Topoľčany
Toto je disk a je okrúhly ako kruh.
Mária Vajdová
Natália Matušíková
7.A, ZŠ Tribečská
Topoľčany
1. Zlatý rez v zárezoch slimačej ulity.
2. Zlatý rez na stonke kvetiny.
Miro Ježík, 9.B, ZS
Turzovka, Bukovina 305
Matematika okolo nas. Chcel by som sa zapojiť, a tak vám posielam obrázok kolesa, ktoré je vlastne kružnica alebo valec.
Anita Tanušková, 7.A,
ZŠ Tribečská Topoľčany
Oblasť v Atlantickom oceáne neďaleko Floridy, kde zmizlo
mnoho lodí a
lietadiel. Tiež známe pod menom Diablov trojuholník, ktorý je tvorený
bodmi Melbourne (mesto v ątáte Florida), Bermudy a Porto Rico. V tejto
oblasti sú veľké búrky, aj keď doterajšie opatrenia nepriniesli žiadne
vedecké dôkazy o neobyčajných javoch počas miznutia lodí.
Daniel Daubner, 9.B,
Zš Turzovka, Bukovina 305
Tvorcovia našich telefónov používajú kváder ako display. Kedže je jeho hrúbka malá ,niektorý si myslia ,že je to štvoruholník.
Patrícia Čupajova 9.B
ZŠ Turzovka
V každodennom živote sa stretávame s veľmi doležitými dopravnými značkami, ktoré môžu mať tvar kruhu, štvorca, obdlžnika alebo trojuholníka.
Katarína
Kopyčárová 9.B, ZŠ Turzovka Bukovina 305
Matematika okolo nás. Medzi bežné dopravné prostriedky patrí vlak, ktorý sa pohybuje po koľajach. Koľaje sú tvorené rôznymi matematickými tvarmi, napríklad obdĺžniky.
Martin Barčák , IX.B
ZŠ Turzovka
Bukovina 305
Miška Rezníčková,
?????
Každý deň sa stretávame s chladničkou.Má tvar hranola.
Šimonko, ???????
Matematika okolo nás: kvapka vody vo vode.
Rudolf Dostal,9.B
Zs-Turzovka
Bukovina 305
Matematika okolo nás: Tieto mince sa síce už nepoužívajú, ale sú veľmi vzácne. Aj tu vidíme geometrický tvar.
Ján Ježík, ?????
Pyramída má trojuholníkový tvar, ktorý sa postupne zmenšuje.Je to geometrický útvar ihlan.
Lukáš Bernát
Turzovka
Futbal je tiež vlastne v spojení s matematikou, pretože lopta je guľa.
Radka Zimková,
Turzovka Bukovina 305
Matematika okolo nás: Aj pavúky vedia rysovat. Našla som
nepravidelný mnohouholník, ktorý pre mňa urobil môj kamoš pavúk.
Marek Mucha,
Matematika okolo nás: Ihlan, nezvyčajný tvar, ktorý použili egyptskí stavitelia pri stavbe hrobiek.V matematike ho používame pri rysovacích úlohách. Najčastejšie ho vidíme ako štvorsten.
MICHAL ZULBEHAROVIC,
MOJ PUK Z NHL. PUK MARIANA GABORIKA. PODOBA SA NA VALEC.
Monika Kubisova,
Naša Zem má tvar gule.Vedci prešli celú zem, aby zistili či je guľatá.Je guľatá preto, aby sa mohla otáčať okolo vlastnej osi.
Lenka Jarabkova 9.c
Turzovka bukovina 305
Slimačia ulita sa podobá na škoricový zvitok a ten sa podobá na kružnicu.
Sona Stuchlikova,
?????
Občas si zahrám šach, a preto ma to napadlo.
Lucia Polkova, 9.D, Turzovka
ZŠ
S mapou sa stretávam stále, keď niekam cestujem. Na mape nájdem rôzne geometrické tvary, ako napríklad obdĺžnik, štvorec, kruh atď.
Katarína Krizanova,
?????
Matematika okolo nás: So zošitom sa stretávam každý deň v škole.
Martin Chrenšč,
Matematika okolo nás: Počítač je nástroj, ktorý nie je hračka, ale používa sa na rôzne účely.
napr.vyhľadávanie po internete,hry a rôzne práce s účtovníctvom .
Obrazovka počítača pripomína obdĺžnik.
Zuzana Horciciakova,
Matematika okolo nás: Predstavte si, že máte celé jablko.Prekrojte si ho pozdĺž strednej uhlopriečky jablka a pozrite do stredu. Vidite tu hviezdu? Prekrojené jablko pripomíná nepravidelný kruh.
Veronika Barcakova,9.C,ZS-Turzovka...
Príroda sama o sebe je matematika.Každý útvar v prírode
dokážeme matematicky pomenovat.
Môj útvar je elipsa vytesaná v skale, prírodný úkaz - zvetravaním dosiahnutý
tvar. Príroda dokáže zázraky.
Michaela Zajacova
9.C
ZS Turzovka
Väčšina húb má klobúk v tvare elipsy.
Jano Richter,
Je to kvet. Jeho lupienky majú tvar špirály.
Patrik Badzgoň, ZS Turzovka , 9.D
Keď nasadnem do auta, vidím volant, ktorý pripomína
kružnicu.
Mária Župaňuková, 9.D, ZŠ Turzovka-Bukovina
305
Beloritka
si tvorí hniedo,ktoré zboku vyzerá ako 1/4 elipsy.
Nikola Zacharova, 9.A,
Turzovka Bukovina
Matematika okolo nás: Toto zrkadlo mi pripomína tvar kruhu a dookola ho akoby lemovali malé kvety.
Štefan Greguš, 9.A. , Základná škola v Turzovke
Tento obrázok mi pripomína kruh, kružnicu, a preto som si ho vybral.
Mirka Janáčková, 9.A
Základná škola v Turzovke
Matematika okolo nás: Tento obrázok mi pripomína tvar obdĺžnika. Vybrala som si ho preto, lebo je všedný a majú ho asi všetci v domácnosti.
Silvia Vyšinská 9.A
Základná škola v Turzovke
Vybrala som si noviny, pretože sa používajú v každodennom živote a pripomínajú mi tvar obdĺžnika, čiže matematický tvar.
Oliver Cizmazia a
Jakub Opatik, ZŠ Ivana Bukovčana 3, 7B
Kamila Kluckova a
Henrieta Zacharcokova, Ivana Bukovcana 1, trieda7.B
Jakub Laurovic, ZŠ
I..Bukovčana 3, 7.B
Mira Nedobova, ZS I
Bukovčana 3, 7B
Simon Filipovič, 7.B,
Ivana Bukovčana 3
Je to pekný kosoštvorec v znamení hviezdy.
Ivana
Tomanovová, 7.A, ZŠ Topoľčany, Tribečská
ul.
MATEMATIKA
V tomto príspevku nájdete
zaujímavosti o matematike, ako napríklad niečo o Fibonacciho
postupnosti, zlatom reze, matematike v prírode a o Využití
matematiky v architektúre. Dúfam že sa z tohto príspevku niečo zaujímavé dozviete.
ZLATÝ REZ a FIBONACCIHO
POSTUPNOSŤ
Zatiaľ
čo Pythagorova veta je všeobecne známa a zoznamujú sa s ňou žiaci už na
základnej škole, pojem zlatého rezu ustúpil trochu do pozadia a vymizol z
našich učebných osnov. V dobe minulej však zohral významnú úlohu, ďaleko
presahujúcu rámec matematiky. Okolo zlatého rezu vzniklo mnoho návodovej
literatúry, ako s jeho pomocou zostrojiť najkrajší trojuholník, najkrajší
pôdorys budovy, telo s najkrajšími proporciami v celku i v detailoch. Nie je
vraj dobrého obrazu bez vedomého či podvedomého použitia zlatého rezu v jeho
rozvrhnutí a kompozícii, obrazy a sochy starých majstrov možno pomocou zlatého
rezu rozobrať do najmenších plôšok. Ba ešte ďaleko viac: bez dôsledného
použitia zlatého rezu nevzniknú vraj dobré husle ani dobrá dráma. Ba ani to
nestačí - zlatý rez je kozmickým zákonom, prejavujúcim sa i v prírode napríklad
v anatómii rastlín, v chémii v kryštalických štruktúrach a zložení zlúčenín, v
astronómii v polohách hviezd a planét...
Zlatý
rez sa uplatňuje v mnohých maliarskych kompozíciách najrôznejších období. Známy
obraz Leonarda da Vinci "Posledná večera" je taký pôsobivý práve
preto, že postavy na ňom sú rozdelené bielym obrusom podľa zlatého rezu. I
Raffaelova "Sixtinská madona" môže byť vtesnaná do pomerov zlatého
rezu. Maliar však obraz zložito nepremeriava, ale necháva sa viesť citom, ktorý
mu určuje pomery rozmerov v obraze, vzťahy častí k celku aj ich umiestneniu do
formátu.
Vyznávači
zlatého rezu hľadali oporu pre svoje tvrdenia v plánoch architektúr všetkých
dôb i slohov. Najväčší pamätník zlatého rezu vidia niektorí bádatelia v Cheopsovej
pyramíde.
Pomer
plochy podstavy tejto pyramídy k ploche jej plášťa je rovný pomeru plochy
plášťa k celému jej povrchu. Nech je c výška
bočnej steny, a polovica strany podstavy, a h výška
pyramídy, potom platí a : h = h : c. Uhol
medzi podstavou a stenami pyramídy je 51°50´, čo
je presne hodnota korešpondujúca s uhlom v trojuholníku o stranách 1,
odmodcnina z 
a
(a,
h, c). Tento trojuholník je jediný pravouhlý trojuholník so
stranami, ktorých veľkosti tvoria geometrickú postupnosť. V skutočnosti je a
: h = , čo je zhoda skutočne nápadná, ale jej predpoklady sú
príliš umelé a neodpovedajú citu vtedajšieho obyvateľstva a stavu vtedajšej
geometrie.
Starí
Gréci zlatý rez poznali a architekti Itkinos a Kaligrates ho
mohli použiť pri stavbe chrámu Parthenón na Akropole.
Parthenón
je typický dórský chrám s ôsmimi stĺpmi spredu aj zozadu a je nepochybne
najkrajším chrámom postaveným týmto štýlom. Do priečelí Parthenónu je možné
nakresliť časť pravidelného desaťuholníka, ktorý má súvislosť so zlatým
pomerom.
A
nie iba tam. Na schéme pôdorysu tohoto monumentu možno nájsť ďalšie
desaťuholníky vpísané sústredným kružniciam.
Gréci
videli v číslach krásu a milovali ušľachtilé tvary. Svojich pokračovateľov
našli i omnoho neskôr napr. v gotike pri stavbe chrámu Notre-Dame v
Paríži, v kompozícii fasád chrámov ruskej architektúry 12. storočia, v dielach
architekta Le
Corbusiera alebo v architektúre budovy Organizácie spojených
národov v New Yorku. Zlatý rez však nemožno dokázať všeobecne a nemožno hovoriť
o jeho akejsi všeobecne platnej umeleckej prednosti pred inými proporciami.
Teória i prax zlatého rezu je veľmi úzko prepojená s postupnosťou čísel, ktorej objaviteľom bol taliansky matematik Fibonacci. Vtedajšie matematické znalosti objasňoval na mnohých úlohách, z ktorých sa úloha o králikoch zapísala do histórie matematiky tým, že dala podnet k vybudovaniu tzv. teórie Fibonacciho čísel.
Fibonacci
vo svojej knihe uviedol čitateľom problém tak, aby si precvičili aritmetické
schopnosti:-
"vypustíme na pole dva zajace a ak im
trvá mesiac, kým zabezpečia potomstvo a potom produkujú nový pár každý ďalší
mesiac, koľko párov zajacov tam bude po n mesiacoch?"
Predpokladá,
že zajace nemiznú a žiadny nezomrie. Odpoveď zahŕňa postupnosť čísel:
0, 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89,
144, 233, 377, 610, 987, 1597, 2584, 4181, 6765, 10946, 17711, ...
LOGARiTMICKÁ ŠPIRÁLA
Jakub
Bernoulli (1654-1705), najstarší z rodiny vynikajúcích učencov, sa mimo iného
zaujímal o zákonitosti kriviek. Logaritmická špirála, ktorú krátko predtým
objavil francúzsky filozof a matematik René Descartes, ho priamo fascinovala.
Napísal o nej:
"...mohla by byť symbolom podobnosti
potomstva a rodičov, preto chcem, aby bola vyrytá do môjho náhrobného kameňa s
nápisom Eadem numero mutata resurget"
(Voľne
preložené: Zo zmien sa znovu zrodí tá istá). Jeho prianie sa vyplnilo v Bazilej
roku 1705. Čím mohla elegantná krivka natoľko upútať? Bernoulli neváhal a
označil ju za spira mirabilis -
neobyčajná, obdivuhodná špirála. Ako sme už uviedli, nemení tvar, rastie
rovnako do dĺžky i do šírky, tak ako živočíchy a rastliny. Je to jediná krivka,
ktorá rastie tak, že zachováva tvar a pomer častí. Asymetrická krivka vyjadruje
symetrický rast. Nie je v tom rozpor? Začali sa hľadať dôkazy pre i proti.
Zistilo sa, že rast človeka nie je úplne rovnomerný, niektoré časti môžu rásť
rýchlejšie než iné, napr. pomer dĺžky častí ruky je u detí iný než u dospelých.
A čo vlasy a nechty? Tie rastú jedným smerom a je známe, ktorá časť je staršia.
Ale ani vlasy ani nechty nie sú živé. Keby boli, museli by nám u holiča dať
najskôr narkózu a až potom strihať. To nám dokonale spresňuje, aký rast
logaritmická špirála vlastne vyjadruje. Rast neživých častí živého tvora. Môžu
to byť zobáky, zuby, rohy, parohy alebo schránky mäkkýšov. Niekedy nás ani
nenapadne, že to, čo pred sebou vidíme, je časťou špirály. Hlavne vtedy nie, ak
sa jedná o rýchlo rastúcu špirálu. Čím viac sa jej zakrivenie líši od
zakrivenia kružnice, tým menej pripomína špirálu. Mierne ohnutý sloní kel i
husto točená ulitka sú v tomto ohľade príbuzné. Turovitým kopytníkom, medzi
ktoré patrí i náš hovädzí dobytok a ovce, rastú do špirály rohy. Nebýva to vždy
na prvý pohľad zreteľné, lebo obyčajne sú len časťou jedného závitu špirály,
ale niektoré sú priamo ukážkou priestorovej logaritmickej skrutkovice, napr.
africký kudu.
Pokiaľ
je reč o hlavonožcoch, obyčajne sa o nejakej ulite či schránke nehovorí.
Schránkovití hlavonožci, ktorí kedysi žili v moriach, už vymreli. Žije len
jeden rod - Nautilus.
Schránka Nautila je ukážkovou ilustráciou logaritmickej špirály. Najlepšie sa o tom dá presvedčiť na
priereze ulity. Steny, ktoré ju rozdeľujú na komory, svedčia o tom, ako rástol.
Nautilus
obýva vo svojej ulite vždy iba poslednú komoru. Komora je síce väčšia než
predchádzajúca, ale má presne ten istý tvar. Bolo by neodpustiteľnou chybou,
keby sme zabudli na schránky zo všetkých schránok
"najšpirálovitejších": ulity slimákov. Má slimák špirálovitú ulitu,
pretože má špirálovité telo? Alebo je to naopak - telo je špirálovité preto,
aby pasovalo do stočenej ulity? Slimák nezačal stavať špirálovitú ulitu,
pretože mal také telo, ale pretože schránka, ktorú staval, sa zatáčala do
špirály, prispôsobilo sa tvarom i jeho telo.
PROPORCIE
ĽUDSKÉHO TELA PODĽA ZLATÉHO REZU
Najmä
v renesancii sa pestovala a udržovala mienka, že najkrajšie sú útvary, v
ktorých možno nájsť zlatý rez. Učitelia radili svojim maliarskym učňom
konštruovať telo podľa zlatého rezu. Filozofovia zaoberajúci sa estetikou našli
na ľudskom tele zlatý rez v pomere dĺžok nad pásom a pod pásom. A tieto časti
tela môžeme znovu rozdeliť na dve časti v pomere 0,618
: 1. Hranicami sú ďalšie dve zúženia na ľudskom tele - krk
a noha tesne pod kolenom. Zlatý rez je však statická hodnota. Je to akýsi
ideálny priemer a každý človek s ním nie je na milimeter totožný. A naviac
platí pre akéhosi obojpohlavného človeka, pretože je priemerom hodnôt
nameraných u žien i mužov. V skutočnosti je hodnota 0,618 u
mužov trochu menšia a u žien väčšia. Dievčatá by mali mať dlhšie nohy a chlapci
v pomere k svojej výške viac vyvinutú hornú, hrudnú časť.
Stupeň
krásy určitej postavy je v tom, ako veľmi sa jej proporcie priblížili k
priemerným, resp. normálnym proporciám. Indivíduí s priemernými proporciami je
však pomerne málo a u väčšiny ľudí kolísajú okolo tohoto priemeru. Priemerné
proporcie sú teda základom, z ktorého umelec pri svojej tvorbe musí vychádzať.
Pokiaľ si konštruuje alebo používa kánon (vzorové rozmery), musí si uvedomiť,
že ide len o jednoduché pravidlo, resp. pomôcku, a to že kánon vyjadruje
hodnoty iba blízke priemeru, a že i dobrý kánon sa nehodí na všetky prípady,
obzvlášť nie na extrémne. Prakticky sa proporcie skôr cítia, než merajú. Značný
význam má štúdium proporcií a použitia správneho kánonu najmä v sochárstve,
menej v maliarstve, kde záleží viac na bezprosrednom postrehu umelca, pretože
maliar sa stretává vždy s perspektívnym skreslením tela, čím sa aplikácia
kánonu stáva niekedy nemožnou. V historickom slede bolo konštruované veľké množstvo
kánonov, z ktorých niektoré mnohé umelecké školy doposiaľ používajú.
"Ondrejov kríž" je kánonom rímskeho staviteľa Vitruvia. Podľa neho sa
dĺžka rozpätých horných končatín rovná výške tela a je teda možné ľudské telo
zakresliť do štvorca. Okolo tejto figúry opísal kružnicu - stred je v pupku -
ktorý sa tým stal prirodzeným stredom, nie však poliacim bodom tela. Túto tzv. Vitruviovu
figúru používal v renesancii Leonardo da Vinci a Albrecht
Dürer.
Leonardo da Vinci si tento kánon upravil. Na
obrázku proporčnej štúdie Ondrejovho kríža majú obdĺžniky strany v pomere
zlatého pomeru. V rovnakom pomere sú umiestnené na ľudskej ruke zápästné kĺby.
Adolf Zeissing prehlásil pravidlo zlatého rezu za zákon proporcionality. Podľa
neho je vzdialenosť od temena k pupku ku vzdialenosti pupku od podložky v
rovnakom pomere ako táto vzdialenosť k výške tela. Zlatý rez platí podľa neho
pre všetky časti tela (aj pre končatiny), preto dĺžka predlaktia s rukou je k
dĺžke paže v tom istom pomere ako dĺžka celej hornej končatiny k predlaktiu s
rukou.
Filip Schulz Adam
Farenzena, V.B, ZŠ s MŠ Ivana Bukovčana 1
Je to kruhový výsek, umožňuje pri porušení lietadla alebo zoskok tiel z letadla, ale musí byť ten človek vo veľkej výške.
Ján Martin Pučik a
Peter Vertak, ?????
Obrázky sú geometrického tvaru.Sú zvláštne tvarované a zaoblené.
Monika Staňková,
Tercia A, Gymnázium sv. Jána Bosca, Bardejov, Komenského ulica 5
Stavbári používajú na postavanie stavby tehly, ktoré sú tvaru kvádra. Kváder sa dosť často v živote požíva: pri stavbe domov, škol, bytoviek, kostolov, múrov, ... Kváder má 6stien, 8 vrcholov, 12 hrán. Kváder môže byť aj napr. skriňa, bytovka, peračník, tabuľa, závažia, ...
Jakub Patkan, ????
Ja sa s matematikou stretám každý deň . Najviac mi pripomína tvar búdy, je to geometrický útvar . Je tvaru kvádra z predu je vyrezaný kruh, aby pes mohol vojsť do búdy a strechu mu robí kužel, ktorý ho chráni pred dažďom .
PETO SIMCO, ?????
Vybral som si značku lebo je rovinného utvaru. Ked ho rozrežeme stale to bude niejaký matematický utvar( trojuholnik , obdlžník , štvorec ) . Značka može mať rôzne útvari : štvorec, trojuholnik, obdlžník ,kruh, atd........
Juročko, ??????
Je to drevo, v ktorom vidíme že je tam prerezaný valec. Keď
ho prerežeme v tom kruhu sú menšie kruhy, (sústredne kružnice) podľa toho koľko
má strom rokov.
Solto, ??????
Pohár je tvaru zrezaneho ihlana. Nema strany,vrcholy.
MA 2 kružnice, ktore su sustredne.
Maja Jurcisinova,
??????
Dobrý deň. S matematikou sa stretávame skoro všade. Práve teraz mám pred sebou počítač. Tak som ho nakreslila. môj počítač sa skladá z devätnástich priamok. Monitor je tvaru kocky, bedňa tvaru kvádra. Ale je tých vecí omnoho, omnoho viac. Predo mnou je aj stôl, peračník, mydlo, ....................................... nakreslila som aj vločku. Vločka sa skladá z priamok, ktoré sú rôznobežné, prelínajú sa v jednom bode, v niektorej vločke je aj šesťuholník, osemuholník, ktorý spája všety priamky vločky.
Lívia Stašaková,
8-ročné gymnázium sv. Jána
Bosca
Iglu je polguľovitého tvaru. Stavajú ho z ľadových kvádrov, kociek a mnohých iných štvoruholníkov
Bartalská Patrícia ,
Zš Bukovčana 1, V.A
Sieť pripomínajúca štvorcovú sieť
Monika Škorcová,Lucia
Martanovičová, 5.B , ZŠ Ivana Bukovčana 1
Bojnický zámok má vežičky v tvare kužeľa.Okná má v tvare obdĺžnika,niekedy aj v tvare štvorca.
Simona Verešvárska,
V.A, Bukovčana 1 .
Sikmá veža v Pise pripomína ovál a stpy na nej tiež.
Dominika Išpoldová a
Katka Balážová, 5.B, ZŠ Ivana Bukovčana1
Strechy sú do tvaru pologule a na nej ako špice má kužele. Dlažba sa skladá z kvádrov. Stlpy sú ako valce. A mnoho dalších geometrických tvarov.
Lucia Martanovičová
,Monika Škorcová ,5.B, ZŠ Ivana
Bukovčana 1
Studňa na Bojnickom zámku má tvar kruhu,soška ktorá stojí na vrchole studne ,drží vlajku a tá je v tvare obdĺžnika.
Richard Majer, 5.A,
ZS I.Bukovcana1
Mince v matematike znamenajú kruhy.
Tomáš Rybár, ?????
Olympijské kruhy sú na olympiádách, ale sú aj na autách audi.
Michaela Bukovcová , 9. ročník, ZŠ pri DFNsP
Banská Bystrica
Geometrické telesá nás obklopujú skoro všade. Výnimkou nie je ani nemocničné prostredie. Ja som našla tieto telesá.
Radoslav Gáfrik, SŠ ,
ZŠ pri DFNsP Banská Bystrica
Kužeľ – ihličnatý strom sa smerom k vrcholu zužuje.
Mirka Škutová, 9.
ročník, ZŠ pri DFNsP Banská Bystrica
Prirodzené čísla sú čísla 1,2,... ,5,.......,100,200,.....,500,....,1000,....,5000 a môžeme si ich pripomenúť na našej peňažnej méně
Mário Suržin , SŠ ,
ZŠ pri DFNsP Banská Bystrica
Sústredné kružnice som pozoroval na kmeni stromu. Svetlé kružnice vytvára jarné drevo a tmavé – letné drevo. Podľa počtu letokruhov možno poznať vek stromu. Podobný jav som pozoroval aj po hode kameňom do vody, na hladine sa vytvárajú sústredné kružnice.
Majka Lachkovičová,
????
Sviečka je ako kváder.
Zuzka Zelinkova, 5.A, ZŠ.I. Bukovčana 1
Sviečka ma v matematike tvar ihlanu.
Dominika
Lopušanová,6.C, ZŠ Turzovka
S čiarovým kódom sa v živote veľmi veľa ráz stretneme a aj tak mu neprikladáme žiadnu váhu. Pani predavačky by mali o čom rozprávať. Vybrala som si ho preto lebo pripomína až tri veci z matematiky. Sú to vedľa seba poukladané úsečky rôznej hrúbky , ktoré spolu vytvárajú obdlžník.A čo najviac pripomína matematiku sú číslice.
Ján Határ, Tomáš
Cirok, 7. ročník, ZŠ SKÝCOV
Snehové vločky vznikajú spájaním ľadových kryštálikov
a dosahujú v priemere 1 až
Ján Határ, 7. ročník, ZŠ SKÝCOV
Kruhy? Tento
záhadný fenomén je známy od polovice sedemdesiatych rokov, kedy britský
športoví piloti objavili na pastvinách južného Anglicka kruhy neobvyklej krásy
a symetrie. Najprv sa objavovali len jednotlivé exempláre, neskôr ich bolo
niekoľko desiatok a nakoniec vznikali po stovkách. V roku 1990 došlo k veľkému
skoku: už to neboli len prosté kruhy - začali sa objavovať zložité vzory
nazývané piktogramy a to nielen v Anglicku ale po celom svete. Podľa niektorých
ide o prírodných duchov, UFO, stacionárne vzdušné víry, morfematické polia,
telekinetické a geomagnetické sily alebo ide o podvod?
Pozrime sa teraz
na záhadu zblízka. Obrazce sa objavujú na poliach s rôznymi plodinami.
Vyskytujú sa v čase keď obilie dorastá do určitej výšky. Priemer obrazcov s
pohybuje od
